Ďalšie jedy v Bratislave: testy potvrdili karcinogény z Dimitrovky aj vo vodách v Rači

V lokalite Žabí majer sme s expertmi zobrali vzorky a dali ich analyzovať.

Je piatok, koniec novembra. Na víkend už hlásia teploty pod nulou, a tak združenie Za našu vodu ide odobrať vzorky vody do bratislavskej časti Žabí majer, ešte kým začne mrznúť. Zisťujeme, či sú vo vode v tejto oblasti nebezpečné látky. Vzorky odoberá pracovník laboratória, ktoré bude vodu analyzovať.

Na mieste začína padať dážď so snehom. Okamžite po otvorení dverí do auta prenikne ostrý štipľavý zápach podobný pachom na benzínovej pumpe.

Prečo práve Žabí majer na okraji Bratislavy? Pretože môže byť druhou Vrakuňou – teda miestom s podzemnou vodou znečistenou toxickými látkami. Podobne ako v prípade okolia vrakunskej skládky, aj tu je stará skládka Chemických závodov Juraja Dimitrova s nebezpečnými látkami. Navyše, do blízkosti tohto miesta siahajú aj časti samotných starých chemických závodov.

Odborníčky sa obávajú zamorenia Žitného ostrova

Prvú vzorku vody odoberáme z jarku kanála, ktorý tečie ďalej do Malého Dunaja. „Do tohto kanála tiež pritekajú vody z otvoreného jarku tečúceho paralelne s chemickými závodmi, ktorý pravdepodobne zberá odpadové vody z povrchu areálu bývalých závodov,“ hovorí Annamária Velič z OZ Za našu vodu, s ktorým Denník N pri odberoch spolupracuje. Tok ústi do Malého Dunaja.

Velič upozorňuje, že zamorenie môže ohroziť zdroje pitnej vody na Žitnom ostrove.

Ministerstvo životného prostredia reaguje, že pitná voda nie je ohrozená. „Kontamináciu zdrojov pitnej vody na Žitnom ostrove možno otvorene vylúčiť,“ povedal hovorca ministerstva Tomáš Ferenčák. Zdroje pitnej vody podľa neho nie sú v kontakte s povrchovou vodou z kanála, ktorý tečie do Malého Dunaja.

Podzemná voda podľa neho prúdi k Slovnaftu, dostáva sa k hydraulickej bariére rafinérie, odkiaľ ju odčerpávajú. „Zdroje pitnej vody na Žitnom ostrove sú pod sprísneným režimom,“ vysvetľuje ďalej hovorca. „Navyše, v prípade kontaminácie zdrojov pitnej vody sa zdroje odstavia. To sme videli v prípade pesticídu atrazín pred dvomi rokmi,“ dodáva Ferenčák. Hovorí o prípade zamorenia pitnej vody v šiestich obciach na Žitnom ostrove, pre ktoré ich obyvateľom pred dvomi rokmi odstavili vodu.

Aj odborníčka na ochranu vody z Bratislavskej vodárenskej spoločnosti Alena Trančíková sa obáva kontaminácie Žitného ostrova. „Kanál, o ktorom je reč, sa už od čias fungovania chemických závodov ľudovo nazýva „Smradľavka“ a už samotný názov naznačuje, čo sa doň vypúšťalo. Išlo o chemické odpadové vody z výroby a tiež dažďové splachy z areálu celej chemičky,“ povedala.

Práve z tohto kanála sme odoberali vzorky.

Keď v chemických závodoch vyrábali umelé vlákna, tiekli v ňom podľa Aleny Trančíkovej chemikálie z výroby polypropylénu. Keď vyrábali pesticídy, tiekli tam odpady z DDT (dichlórdifenyltrichlóretán), lindánu, atrazínu a podobne.

„To znamená, že celý areál chemických závodov a aj Smradľavka sú do hĺbky kontaminované jedovatými a karcinogénnymi látkami, ktoré vplyvom dažďa od vzniku chemických závodov vsakujú do podložia a znečisťujú podzemné vody. Smer prúdenia podzemných vôd bohužiaľ ide do Chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov a kontaminuje ju,“ povedala Trančíková, vedúca odboru životného prostredia a environmentálnej politiky Bratislavskej vodárenskej spoločnosti.

Foto N – Veronika Folentová
Foto N – Veronika Folentová

150-ročná skládka a hlboká šachta

Po odobratí vzorky z kanála ideme ďalej od fabriky do záhradkárskej oblasti za koľajnicami.

Záhradky a domčeky stoja na starej skládke zo závodov, na týchto miestach roky ukladali rôzne druhy odpadov. Odhaduje sa, že skládka vznikla už v roku 1876. Oblasť po roku 2006 rekultivovali, no podľa ministerstva životného prostredia nie dostatočne.

Keď medzitým začne husto pršať, vlhkosť vo vzduchu zmierni šírenie zápachu, no stále ho cítiť. Za koľajnicami smerom od závodov zápach slabne. Na ceste je blato a v daždi vyzerá toto miesto ešte bezútešnejšie.

Že je to záhradkárska oblasť, prezrádzajú aj malé chatky na roztrúsených pozemkoch. Niektoré viditeľne využívané aj na trvalé bývanie. V jednom dvore sú porozhadzované hračky, vonku stojí sušiak, kde na detské oblečenie práve padá dážď so snehom. Na druhej strane koľajníc je staršia bytovka, pred ňou detské ihrisko.

Vonku je v tomto zlom počasí len pár ľudí, starší pán fajčí naklonený zo svojho okna. Počul, že sa nesmú zalievať záhrady vodou, ľudia vraj majú zakázané mať studne. Pravda, studne pri domoch nevidno. Vie ešte o tom, že pod záhradkárskou oblasťou je stará skládka.

Pracovník laboratória vo veľkom žltom pršiplášti odoberá vzorku z hlbokej šachty, ktorú sme objavili náhodou. Okrem vody berie aj časť bahna, kde by sa mohli látky udržať dlhšie ako vo vode.

Výsledky

O mesiac neskôr prídu výsledky z českého laboratória, kde vzorky testovali. Voda je kontaminovaná a našli sa v nej aj karcinogénne látky. Nejde o pitnú vodu, ale tento druh znečistenia je nebezpečný vo všetkých typoch vôd.

Vzorky odobrané na dvoch miestach vykazujú kontamináciu najmä semiprchavými organickými látkami, ako je napríklad karcinogénny lindán. Ten je od roku 2009 zakázaný ako perzistentná organická látka. Ďalej tam objavili toxický 2-methylbenzothiazol a ďalšie.

Vo vode z kanála boli navyše aj prchavé organické látky, ako sú karcinogénny benzén a trichlóretén.

Trichlórbenzén, ktorého výskyt vo vode potvrdil laboratórny rozbor, môže byť aj dôvodom, prečo bol v okolí taký zápach. Je to nebezpečný znečisťovateľ ovzdušia, nielen vody.

„V tejto lokalite sme navyše našli výrazný zápach organických látok v ovzduší. Upozorňujeme na tento fakt najmä preto, že v tesnej blízkosti sa nachádzajú bytovky a menšie detské ihrisko. Takto kontaminované ovzdušie je podľa nášho názoru škodlivé pre obyvateľov,“ hovorí Velič zo združenia Za našu vodu.

Úrad verejného zdravotníctva v Bratislave potvrdzuje, že ide o nebezpečné látky. „2-methylbenzothiazol spôsobí pri priamom kontakte s človekom najmä podráždenie očí a pokožky, pri vysokých dávkach a dlhodobom pôsobení poškodzuje pečeň,“ vysvetľuje hovorkyňa úradu Katarína Nosálová.

Lindán má tiež prevažne dráždivé účinky na horné dýchacie cesty a pokožku, pri dlhodobom pôsobení vysokých dávok vyvoláva vznik anémie, poškodzuje hormonálny systém a pečeň. Je to iba pravdepodobný karcinogén, karcinogenita nebola podľa Nosálovej celkom preukázaná.

Podľa nej je nutné staré znečistenie odstrániť. „No v súčasnosti nehrozí ohrozenie zdravia obyvateľov, pretože sa priamo so znečistenou vodou nedostávajú do styku. Bolo by chybou vyvolávať paniku, ako sa stalo pri skládke vo Vrakuni,“ dodáva.

So vzorkami, ktoré sme odobrali, však môže prísť do kontaktu ktokoľvek. Brali sme ich z jarku či zo šachty, teda z miest, kam nie je prístup nijako obmedzený. V blízkosti sú záhrady aj bytovky s detským ihriskom.

Vedenie Bratislavy tvrdí, že problémy so znečistením zo starej skládky sú dlhodobé. Na území v tesnej blízkosti Istrochemu ukladali najmä chemické odpady. „Hlavnou znečisťujúcou látkou sú kovy, predovšetkým ortuť. Regulovaný tok v období väčších zrážok odvádza povrchovú, veľmi znečistenú vodu z tesnej blízkosti areálu Istrochem,“ opisuje situáciu bratislavská viceprimátorka Tatiana Kratochvílová.

Na zhoršenie kvality podzemných vôd ako prví upozornili záhradkári z lokality Žabí majer. „Intenzita znečistenia viedla až k vyhláseniu havarijného stavu v okolí takzvaného Vajnorského odpadu II, ktorý má v tejto časti najmä funkciu drénu zrážkových vôd a epizodicky i podzemných vôd,“ tvrdí mesto.

Už v roku 1982 v tejto oblasti podľa mesta namerali mimoriadne vysoké koncentrácie síranov, chloridov a iných látok.

V sedimentoch z dna zistili nadlimitné obsahy kadmia, ortuti aj olova, vyratúva ďalej mesto. „Znečistenie je pripisované aj skládkam v okolí Žabieho majera. Lokalita bola zrekultivovaná iba záhradkármi,“ tvrdí mesto.

Podľa zástupcov Bratislavy nedávno zistili znečistenie podzemných vôd, ako aj znečistenie produktov zo záhrad. „Ide o územie bez prirodzenej ochrany, ohrozenie podzemnej vody je vysoké,“ tvrdí mesto.

Odoberanie vody. Foto N – Veronika Folentová
Foto Denník N – Veronika Folentová

Ministerstvo vie o problémoch viac ako štyri roky

Ministerstvo životného prostredia nespochybňuje, že na Žabom majeri je problém. O tom, že tam je stará environmentálna záťaž, teda že tam môže byť aj riziko znečistenia či nebezpečných látok, vie štát najmenej od roku 2015. Doteraz nedokončili potrebné prieskumy.

„Ministerstvo životného prostredia za posledné štyri roky veľmi intenzívne pracuje na odstraňovaní starých environmentálnych záťaží. Žabí majer nie je žiadnou výnimkou,“ povedal hovorca ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák.

V polovici minulého roka lokalitu zaradili do zoznamu 55 lokalít, v ktorých odštartovali geologický prieskum, teda prvú etapu sanácie. Podľa tohto prieskumu určia mieru znečistenia a odporučia najvhodnejšiu sanačnú metódu, vysvetľuje hovorca.

Momentálne má ministerstvo vysúťaženého dodávateľa prieskumu, hotový projekt prieskumu a už sa začali aj vrtné práce. Skončiť by sa mali „v dohľadnom čase“. Potom budú vzorky analyzovať a spracujú záverečnú správu. „Predpokladáme, že tento rok, ak všetko pôjde, ako má, by táto etapa mala byť ukončená,“ tvrdí hovorca ministerstva. Situáciu môže komplikovať, že sa blížia voľby.

Riešenie situácie na Žabom majeri bolo navrhnuté už v Štátnom programe environmentálnych záťaží na roky 2016 – 2021, ktorý schválila vláda. Žabí majer je v zozname najrizikovejších lokalít, ktoré ministerstvo odporúčalo na prieskum a analýzu rizík a pri potvrdení kontaminácie na neskoršiu sanáciu.

Expertka na ochranu vody Trančíková hovorí, že z pohľadu ochrany podzemných vôd Žitného ostrova je tempo odstraňovania všetkých environmentálnych záťaží na Slovensku veľmi pomalé. „Treba si však uvedomiť, že veľké a nebezpečné environmentálne záťaže, ktoré otravujú podzemné vody a ohrozujú zdravie obyvateľstva, sa nachádzajú po celom území Slovenska a peniaze na ich odstránenie sú obmedzené,“ hovorí.

Vláda sa doteraz podľa Trančíkovej skôr spoliehala na fondy Európskej únie. „Ale z pohľadu najväčšej zásobárne pitných vôd – Žitného ostrova – je najvyšší čas zvýšiť tempo, lebo o pár rokov môže byť neskoro a namiesto prírodnej podzemnej vody budeme piť chemicky upravenú vodu, z ktorej bude najprv potrebné odstrániť jedovaté kontaminanty,“ hovorí.

Bytovka v blízkosti starých chemických závodov. Foto N – Veronika Folentová
Foto N – Veronika Folentová

Mesto: Ministerstvo koná pomaly

Vedenie Bratislavy tvrdí, že nevedelo o možnom presakovaní zo skládky chemického odpadu do otvoreného kanála, ktorý sa vlieva do povrchového toku Malého Dunaja. Po otázkach Denníka N to oznámilo viacerým úradom, aby to bezodkladne preverili. Obrátili sa aj na ministerstvo životného prostredia.

Mesto vlani spustilo pracovnú skupinu pre komplexnú ochranu vôd v Bratislave. Jej cieľom je vytvorenie koncepcie zásobovania obyvateľstva pitnou vodou.

„Mesto vníma, že téma ochrany zdrojov pitnej vody bola dlhodobo zanedbávaná,“ hovorí viceprimátorka Tatiana Kratochvílová, ktorá má v hlavnom meste na starosti aj životné prostredie.

Viceprimátorka dodáva, že zvýšený zápach v ovzduší je pravdepodobne spôsobený postupným uvoľňovaním znečisťujúcich látok do ovzdušia.

„Súhlasíme s tým, že tempo ministerstva životného prostredia je nedostatočné,“ hovorí Kratochvílová.

Za plotom sú staré chemické závody. Foto N – Veronika Folentová

Ministerstvo: Nevieme, z čoho je zápach

Ministerstvo tvrdí, že rieši aj zápach v okolí závodov a starej skládky. Ak ľudia cítia zápach, majú podľa hovorcu dať podnet na okresný úrad alebo na Slovenskú inšpekciu životného prostredia. Tá dodnes žiadny podnet nedostala.

„Ministerstvo životného prostredia sa vecou intenzívne zaoberá hneď z dvoch aspektov,“ tvrdí Ferenčák – jednak preverujú to, či niekto nevypúšťa odpadovú vodu – to je prácou inšpekcie. „Minulý rok sa rozbehla pasportizácia, teda rozčlenenie možných znečisťovateľov a ich kontrola, tá ešte nie je ukončená,“ vraví hovorca. Druhý dôvod môže byť skládka, to však môže potvrdiť alebo vyvrátiť len geologický prieskum, na ktorom ešte pracujú.

„Nemožno vylúčiť ani súvis s environmentálnou záťažou,“ uznáva ministerstvo.

Trančíková z bratislavskej vodárenskej spoločnosti hovorí, že ak cítiť zápach, „znamená to, že jedovaté látky sa uvoľňujú do ovzdušia a prechádzku po brehu Smradľavky by som rozhodne nikomu neodporúčala“.

Ministerstvo životného prostredia tvrdí, že komunikuje s ľuďmi, ktorí majú v záhradkárskej oblasti pozemky. Či polievajú záhrady vodou zo studní, teda vodou, ktorá môže byť kontaminovaná, nevedia. Ministerstvo má informáciu, že záhradkári používajú vodu z vodovodu. „No nemáme presnú informáciu o všetkých záhradkároch,“ priznáva Ferenčák.

Odborníčka na ochranu vody Trančíková hovorí, že účinky na ľudské zdravie by mali byť zmapované a zverejnené v analýze zdravotných rizík, ktorá je povinnou prílohou hydrogeologického prieskumu záťaží.

„Aj bez toho môžeme konštatovať, že v prípade nájdených chemických látok ide o zložky dávno zakázaných pesticídov – insekticídov, čo sú vlastne jedy, v minulosti používané na likvidáciu hmyzu, pri ktorých bol preukázaný ich karcinogénny účinok, ako aj poškodzovanie nervovej sústavy človeka,“ hovorí. Pri polievaní záhrad sa jedy dostávajú do pestovaných plodín a v prípade polievania záhrad rozstrekovačmi vznikajú jedovaté aerosóly, ktoré môžu ľudia vdýchnuť, obzvlášť nebezpečné je to pre deti, dodáva Trančíková.

Ministerstvo životného prostredia dnes nevie povedať, či budú musieť starú skládku odstrániť tak, ako je to pri Vrakuni. „Najprv sa musí skončiť prieskum, musí byť vypracovaná záverečná správa, ktorá určí mieru kontaminácie,“ hovorí Ferenčák. Ak by sa kontaminácia potvrdila, správa má odporučiť, ako by sa mala sanovať. Správu by malo mať ministerstvo v priebehu tohto roka.

Až potom budú vedieť vyčísliť náklady a začať hľadať zodpovedných.Znamená to, že by sa tak malo určiť, kto má za prípadné odstránenie zaplatiť. V prípade vrakunskej skládky platí štát, keďže išlo o štátnu fabriku a pozemky so skládkou prešli do majetku mesta – hoci bývalú chemičku dnes vlastnia firmy Andreja Babiša. Skládka na Žabom majeri patrí pod Duslo Šaľa.

„Môže to byť štát, môže to byť spoločnosť, môže to byť čiastočne rozdelené,“ hovorí o tom, kto by mal sanáciu zaplatiť, Ferenčák. Napríklad v prípade odkaliska Poša pri Vranove nad Topľou 70 percent platí štát a 30 percent súkromná spoločnosť.

Trančíková predpokladá, že odstránenie bude musieť zaplatiť – tak ako v prípade Vrakune – štát. „Vzhľadom na skutočnosť, že pôvodcom záťaže je štátny podnik Chemické závody Juraja Dimitrova, povinnou osobou bude určený štát,“ hovorí.

Dimitrovka – stará záťaž, ktorú nik nechce

Takto kedysi vyzerala Dimitrovka, niekdajšia fabrika Alfreda Nobela. Foto – F. Zervan/Vzostup a zánik bratislavskej dynamitky
Výroba v Dimitrovke. Foto – F. Zervan/Vzostup a zánik bratislavskej Dynamitky

Istrochem, ktorému sa však stále zvykne hovoriť „po starom“ Dimitrovka, je chemický podnik. Od roku 2016 je súčasťou impéria Andreja Babiša a patrí podeň aj Duslo Šaľa. Továreň založil ešte v roku 1873 Alfred Nobel a vyrábal sa tam dynamit a chemikálie, neskôr aj hnojivá. Išlo o najvýznamnejšiu chemickú továreň v Uhorsku. Dnes produkuje výrobky z gumy.

V roku 1946 fabriku znárodnili a premenovali ju na Chemické závody Juraja Dimitrova podľa bulharského komunistického revolucionára.

K podniku patrí veľký priemyselný areál, ktorý v súčasnosti do veľkej miery len pustne.

Po Istrocheme neostal len Žabí majer, ale aj známejšia skládka vo Vrakuni, inej okrajovej časti Bratislavy. Aj tam sú uskladnené toxické látky. Štát sa chystá skládku odstrániť, ešte s tým však nezačal. V blízkosti sú – podobne ako pri Žabom majeri – záhrady, a aj keď je tam zákaz využívania studní, nie všetci ho rešpektujú.

Babišova firma kúpila chemičku pred 17 rokmi. Je však otázne, kto v prípade skládky v Žabom majeri bude platiť za jej možné odstránenie. V zmluve medzi Fondom národného majetku Slovenskej republiky a firmou Istrodeza, ktorá pôvodne fabriku kúpila, sa o zodpovednosti za skládky nepíše. Istrodeza dnes patrí pod Duslo Šaľa. Fond dostal za fabriku len 202 miliónov slovenských korún. Jediná podmienka, ktorá v zmluve odznela, bola, že noví majitelia Istrochemu investujú miliardu do rozvoja, najmä do ekológie.

Fond už dnes neexistuje. Ešte v roku 2015 tvrdil, že Babiš kupoval očistenú fabriku, teda bez zodpovednosti za skládky. „Preskúmaním obsahu tejto zmluvy bolo zistené, že v predmete privatizačnej zmluvy nebola zapracovaná podmienka odstránenia toxickej skládky po štátnom podniku Chemické závody Juraja Dimitrova,“ odpovedal pred štyrmi rokmi Fond aj aktivistovi Miroslavovi Dragúnovi z Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja.

Aj problémy v bratislavskej okrajovej časti Vrakuňa spôsobila stará skládka Dimitrovky. Štát tu po rokoch uznal, že zo starej skládky toxického odpadu vo Vrakuni sa šíria nebezpečné látky do podzemných vôd. Výsledky analýzy ukázali, že veľké územie je zamorené pesticídmi, fungicídmi a ďalšími nebezpečnými chemickými látkami.

Ľuďom zakázali piť vodu zo studne, kúpať sa v nej, jesť listovú či koreňovú zeleninu z tejto oblasti.

Štát sa rozhodol skládku sanovať, majú tam vybudovať podzemnú tesniacu stenu, ktorou sa zdroj znečistenia izoluje od okolitého prostredia. Doteraz sa sanácia nezačala. „Koncom decembra minulého roka sme získali právoplatné územné rozhodnutie. Po viac ako roku. Teraz nás čaká stavebné konanie. Na ministerstve veríme, že bude bez zbytočných obštrukcií,“ povedal hovorca ministerstva Ferenčák.

Súčasťou sanácie má byť aj čerpanie a čistenie znečistených podzemných vôd v okolí skládky. Sanácia skládky by mala stáť 34,1 milióna eur, práce by sa mali skončiť najneskôr v júni 2023.

Rozloha skládky, ktorá sa nachádza na území starého Mlynského ramena na rozhraní bratislavských mestských častí Vrakuňa a Ružinov, je približne 4,65 hektára. Je na nej zhruba 120-tisíc kubických metrov odpadu, ktorý tam vyvážali z chemických závodov v 60. až 80. rokoch minulého storočia.

Prieskum ukázal, že do podzemných vôd unikajú najmä pesticídy a herbicídy. Kontaminačným mrakom je podľa ministerstva životného prostredia zasiahnutá Vrakuňa, Podunajské Biskupice a Ružinov.

Výsledky testovania vzoriek vody

Výsledky Žabí Majer BTEX VOC Voda Šachta – Sútok by projektnsk on Scribd

Výsledky Žabí majer BTEX VOC Voda Jarok – Kanál by projektnsk on Scribd

Výsledky Žabí majer SVOC Voda Šachta – Sútok by projektnsk on Scribd

Výsledky Žabí majer SVOC Voda Jarok – Kanál by projektnsk on Scribd

Vzorky vody boli platené z grantu z Fondu investigatívnej žurnalistiky. 

Zdroj: Denník N

Vodný filter
© Vodný filter 2016 - 2021